Table Of ContentFRANTIŠEK ŠKVRNDA
SOKRATOVSKÁ OTÁZKA
AKO PROBLÉM HISTORIOGRAFIE
ANTICKEJ FILOZOFIE
2020
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
Vychádza s podporou grantov VEGA 1/0864/18 Ad Fontes Cynicorum
Socraticorum: pramene a interpretácia sokratovského kynizmu a VEGA
1/0017/17 Aischinés a sókratovský dialóg
© František Škvrnda
Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave.
2020
Recenzenti
doc. Mgr. Andrej Kalaš, PhD.
prof. Mgr. Vladislav Suvák, PhD.
Vydavateľ
Univerzita Komenského v Bratislave
ISBN 978-80-223-4856-0
SOKRATOVSKÁ OTÁZKA AKO PROBLÉM HISTORIOGRAFIE ANTICKEJ FILOZOFIE
OBSAH
Latinské skratky ...................................................................................................4
Jazyková poznámka .............................................................................................5
Predhovor .............................................................................................................6
Úvod ......................................................................................................................7
I. SKEPTICKÉ (NE)RIEŠENIE SOKRATOVSKEJ OTÁZKY:
SKRIPTUALITA, FIKCIONALITA
A INÉ ANACHRONIZMY ..................................................................17
1.1. Problematika autorstva antických filozofických textov ...................18
1.2. Antisokratika: sokratovská literatúra ako pseudografia? ................29
1.3. Aristotelés a mimetický charakter sokratovských rečí ....................41
1.4. Sokratika – na pomedzí reality a fikcie .............................................46
II. SOKRATOVSKÁ OTÁZKA V MODERNEJ
HISTORIOGRAFII ANTICKEJ FILOZOFIE ....................................48
2.1. Stredovek a renesancia ........................................................................49
2.2. Novovek .................................................................................................51
2.3. Nemecká kritická história filozofie ....................................................52
2.4. Anglosaská platónsko-analytická tradícia ........................................57
2.5. Skepticizmus a súčasný stav riešenej problematiky .........................64
ZÁVER
ALEBO SOKRATES V LABYRINTE KRIVÝCH ZRKADIEL ..................72
Summary ............................................................................................................76
Použitá literatúra ...............................................................................................77
SOKRATOVSKÁ OTÁZKA AKO PROBLÉM HISTORIOGRAFIE ANTICKEJ FILOZOFIE
LATINSKÉ SKRATKY
Aristotelés Crito = Crito
Met. = Metaphysica Ep. = Epistulae
Poet. = Poetica Gorg. = Gorgias
Pol. = Politica Parm. = Parmenides
Phd. = Phaedo
Cicero Phaedr. = Phaedrus
Acad. Post. = Academica Posteriora Prot. = Protagoras
De Orat. = De Oratore Symp. = Symposium
De Fin. = De finibus Theaet. = Theaetetus
Dión z Prusy Plútarchos
Orationes Adv. Col. = Adversus Colotem
Quaest. Plat. = Quaestiones
Diogenes Laertský Platonicae
DL = Vitae philosophorum Quom. Adul. = Quomodo Adulator
ab amico internoscatur
Hérodotos
Hist. = Historiae Xenofón
Apol. = Apologia Socratis
Platón Hell. = Hellenica
Alc. I. = Alcibiades I. Mem. = Memorabilia
Apol. = Apologia Socratis Oec. = Oeconomicus
Charm. = Charmides Symp. = Symposium
4
SOKRATOVSKÁ OTÁZKA AKO PROBLÉM HISTORIOGRAFIE ANTICKEJ FILOZOFIE
JAZYKOVÁ POZNÁMKA
Starogrécke výrazy a vlastné mená prepisujeme nasledovne: τ (tau) pre-
pisujeme ako „t“, θ (théta) ako „th“, ο (omíkron) ako „o“, ω (ómega) ako „ó“,
ε (epsílon) ako „e“, η (éta) ako „é“, ᾰ (alfa) ako „a“, ᾱ (alfa) ako „á“, ῐ (ióta)
ako „i“, ῑ (ióta) ako „í“, dvojhlásku ου ako „ú“. Pri prepisoch starogréckych
a latinských výrazov sa riadime podľa zásad stanovených v práci Buzássyo-
vá 2012. Výnimku predstavujú len vlastné mená „Sokrates“ a „Atény“, ktoré
prepisujeme v súlade so zaužívaným pravopisným spôsobom. V latinizo-
vaných výrazoch „sokratika“ a „antisokratika“ dĺžky neprepisujeme. Zo-
znam kritických vydaní diel starogréckych autorov sme zostavovali podľa
elektronickej databázy TLG (Thesaurus Linguae Graecae). Všetky preklady
z cudzích jazykov sú naše vlastné, pokiaľ neuvádzame inak.
5
SOKRATOVSKÁ OTÁZKA AKO PROBLÉM HISTORIOGRAFIE ANTICKEJ FILOZOFIE
PREDHOVOR
Predkladaná vedecká monografia je venovaná filozofovi Sokra-
tovi a zhŕňa moje niekoľkoročné poznatky z historiografie antickej
filozofie. Monografia je určená predovšetkým, no nie výhradne,
odborníkom z oblasti dejín filozofie, a okrem kritiky a analýzy mo-
derných interpretácií ponúka tiež viaceré reflexie hermeneutických
metód a textovej kritiky, ktoré tvoria základ historografie antickej
filozofie ako odbornej akademickej disciplíny.
Touto cestou by som sa chcel poďakovať všetkým odborníkom,
s ktorými som konzultoval rôzne problémy na danú tému a ktorých
práca ma inšpirovala a posúvala vpred. Vďaka patrí predovšetkým
Andrejovi Kalašovi a Vladislavovi Suvákovi, Matúšovi Porubjakovi,
Ulrichovi Wollnerovi a Jaroslavovi Cepkovi, Petrovi Fraňovi, Vojte-
chovi Hladkému, Josefovi Mouralovi a Veronike Konrádovej, Jiřímu
Kloudovi, Jiřímu Třískovi, Stanislavovi Komárkovi, Jane Gruskovej
a Danielovi Škovierovi. Všetci títo ľudia na mňa počas uplynulých
rokov odborne dozerali, čítali moje texty a korigovali moje myšlien-
ky, pomáhali zaobstarávať zahraničnú odbornú literatúru, umožňo-
vali vystupovať na rôznych odborných konferenciách a seminároch,
robili spoločnosť na letných čítaniach Platónových dialógov či počas
mojich výmenných pobytov. V neposlednom rade sa chcem poďa-
kovať za odborné rady a nedoceniteľnú pomoc Zuzane Zelinovej
– omnia nostra nobiscum portamus.
Bratislava, september 2019
F. Š.
6
SOKRATOVSKÁ OTÁZKA AKO PROBLÉM HISTORIOGRAFIE ANTICKEJ FILOZOFIE
ÚVOD
Klasická filológia a historiografia antickej filozofie nemajú v čes-
ko-slovenskom akademickom prostredí takú dlhú a slávnu minulosť,
ako je tomu napríklad v Nemecku, Veľkej Británii, Švajčiarsku, Fran-
cúzsku či Taliansku. Zatiaľ čo v týchto krajinách prekvital odborný
záujem o antiku minimálne už od druhej polovice 18. storočia, v na-
šom prostredí sa kritický výskum až na vzácne výnimky začína kon-
štituovať až v druhej polovici 20. storočia. Takýto stav charakterizuje
aj sokratovské štúdiá ako oblasť, ktorá sa primárne zaoberá reflexiou
Sokratovej osobnosti a filozofie.
Ak chceme skúmať problematiku Sokratovej filozofie detailnej-
šie, musíme si uvedomiť, že v prvom rade ide o otázku dejinno-fi-
lozofickú. Sokrates je ukotvený v určitej myšlienkovej tradícii, ktorá
je vymedzená historickým obdobím. Sokratova filozofia je neural-
gickým bodom celej antickej filozofickej tradície – pred Sokratom
nachádzame „predsokratovcov“, po Sokratovi zase „sokratovcov“ na
čele s Platónom, ale aj stoikmi, kynikmi a skeptikmi.
Na úvod preto považujeme za potrebné aspoň stručne charak-
terizovať stav filozofických štúdií antického Grécka v našom akade-
mickom prostredí a pozrieť sa, z akých pozícií sa k postave Sokrata
pristupuje v odbornej literatúre a pod akými zornými uhlami sa jeho
myšlienkový odkaz interpretuje.
Tejto oblasti sa v našom akademickom prostredí venovali v mi-
nulosti prakticky – a aj to veľmi okrajovo – len dvaja bádatelia, Fran-
tišek Novotný (1881-1964) a Jan Patočka (1907-1977). Diela týchto
autorov sa sústreďovali najmä na platónsku tradíciu myslenia, pri-
čom problematika sokratovskej filozofie a špeciálne problematika
7
SOKRATOVSKÁ OTÁZKA AKO PROBLÉM HISTORIOGRAFIE ANTICKEJ FILOZOFIE
hľadania historického Sokrata bola pre nich nezaujímavá a venovali
jej len veľmi stručné zmienky.1
Koncom 20. storočia sa v našom prostredí začala profilovať šir-
šia skupina odborníkov, ktorí sa zaoberajú filozofiou klasického
obdobia. Českí bádatelia pokračujú v tradícii svojich predchodcov
a orientujú sa relatívne vyčerpávajúcim spôsobom na platónske štú-
diá a platonizmus.2 Slovenskí bádatelia sa okrem platónskych tém3
orientujú v rámci sokratovskej filozofie aj na menej exploatované
oblasti výskumu, akými sú neplatónske filozofické prúdy, najmä na
myslenie Xenofónta, Antisthena a kynikov, resp. Aischína zo Sféttu.4
Ústrednou témou sokratovskej filozofie je problematika sokra-
tovskej otázky ako otázky možnosti spoznania filozofie historického
Sokrata. Táto otázka v sebe zahŕňa formulovanie rôznych postupov
a metód, akými sa má postupovať pri „rekonštrukcii“ jeho filozo-
fických postojov z diel antickej literatúry, ktorá o ňom pojednáva.
Sokratovská otázka však zostáva v našom akademickom prostredí
reflektovaná len veľmi okrajovo. Okrem krátkeho a staršieho Patoč-
kovho zhrnutia k nej existujú prakticky len štyri kratšie štúdie, ktoré
sokratovskú otázku tematizujú a zaujímajú k nej vyhranené stanovis-
ko, no nesnažia sa o jej detailnejšiu analýzu. Výnimku predstavujú
snáď len dve štúdie, ktoré sú však zamerané výhradne na reflexiu
sokratovskej otázky a filozofie v ranom kresťanskom myslení.5 Ďalšie
sa problematiku pokúšajú explikovať cez zaujímavé no kontroverzné
1 Pozri bližšie úvodné pasáže v prácach Novotný 1926 a Patočka 1991.
2 Výskum zastrešuje Česká platónská společnost v spolupráci s vydavateľstvom
Oikúmené. Pozri predovšetkým zborníky z platónskych sympózií: Havlíček (ed.)
2000, 2004, 2006, 2008; Havlíček – Jinek (eds.) 2010, 2012, 2014; Jinek (ed.) 2017.
Pozri ďalej Hejduk 2007; Špinka 2009a, 2009b; Karfík 2004; Thein 2008, 2010.
3 Pozri bližšie napr. Wollner 2005, 2014, 2017; Cepko 2014; Zelinová 2019.
4 Cepko – Kalaš – Suvák 2016; Kalaš – Suvák 2013; Flachbartová 2015; Suvák 2007,
2014, 2015; Suvák (ed.) 2006, 2007, 2009 a množstvo parciálnych štúdií, napr.
Cepko 2011, 2016, 2017; Kalaš 2016; Suvák 2011, 2016, 2019; Wollner 2010; Zeli-
nová 2016, Zelinová – Kalaš 2019.
5 Franek 2016, 2019.
8
SOKRATOVSKÁ OTÁZKA AKO PROBLÉM HISTORIOGRAFIE ANTICKEJ FILOZOFIE
spojenie historiografie filozofie a postmoderny – cez tematiku sta-
rosti o seba. Autori týchto štúdii zaujímajú výrazne skeptické sta-
noviská, ktoré sokratovskú otázku odsúvajú na okraj historiografie
antickej filozofie ako niečo, čo nemožno uspokojivo zodpovedať a čo
treba prijať ako „fakt“: historický Sokrates je len akousi chimérou
a snom starých naivných historikov.6 Skepticizmus tak predstavuje
v našom súčasnom bádateľskom prostredí opinio communis, pričom
ho viacero autorov už len jednoducho konštatuje a predpokladá bez
detailnejšieho zdôvodňovania.7 Tento stav nepovažujeme za vyhovu-
júci, a to nielen vzhľadom na rozsah a úroveň teoretického rozpraco-
vania vo vyššie uvedených štúdiách.
Ak sa pozrieme na súčasný stav riešenej problematiky v zahra-
ničí, tak zistíme, že problematika historického Sokrata je značne
vyčerpanou témou. Nedá sa povedať, že súčasné diskusie ju úplne
ignorujú, no väčšina odborníkov sa k nej jednoducho nevyjadruje.
Náš domáci výskum tak zčasti nasleduje výskum v zahraničí. Ak sa
pozrieme na rôzne práce a interpretácie, ktoré sokratovskú otázku
analyzujú a riešia, zistíme, že „unavenosť“ touto témou má svoje dô-
vody. Sokratovská otázka je z dlhodobého časového horizontu jed-
nou z najčastejšie pertraktovaných otázok modernej historiografie
antickej filozofie, ktorá generovala neprehľadné množstvo interpre-
tačnej literatúry už počiatkom 20. storočia.8 Uvádzanie jednotlivých
štúdií alebo monografií venovaných sokratovskej otázke tak strieda
uvádzanie komplexných bibliografických zoznamov k danej prob-
lematike: od Magalhaêsa-Vilhenu, cez McKirahana až k Patzerovi
existuje viac než pol tucta takýchto prehľadov,9 pričom kvantita sú-
časného svetového výskumu má stále stúpajúce tendencie.10
6 Porubjak 2012, 2018; Suvák 2006.
7 Por. Cepko 2018, 28-29; Jinek 2017, 10; Němec 2017, 37; Boháček 2017, 130.
8 Waterfield 2013, 2.
9 McKirahan 1978, 501-559; Montuori 1981, 3; Patzer 2012, 319-332; Waterfield
2013, 329.
10 Por. Moore – Stavru 2018, 1.
9
SOKRATOVSKÁ OTÁZKA AKO PROBLÉM HISTORIOGRAFIE ANTICKEJ FILOZOFIE
Hlavným cieľom predkladanej vedeckej monografie je tak v pr-
vom rade zaplniť medzeru v domácom akademickom prostredí a po-
núknuť také rozpracovanie tejto problematiky, ktoré by odborníkom
ponúkalo detailnejšiu orientáciu v moderných interpretáciách, ako
aj v pramennej literatúre, ktorá o nej pojednáva. Analýzou jednot-
livých argumentov, ktoré historiografia využíva na zodpovedanie
sokratovskej otázky a ktoré nachádzame v dielach jej najvýznam-
nejších exponentov, sa v práci pokúšame stanoviť základné herme-
neuticko-filologické východiská pre možné budúce riešenia danej
problematiky. Práca kriticky hodnotí jednotlivé portréty Sokrata
v historiografii antickej filozofie, od antiky (doxografia) až po súčas-
nosť (kontinentálna vs. anglosaská tradícia). Pomerne široký pries-
tor venujeme aj literárnej kritike, pretože sokratovská otázka je spätá
s literárnym žánrom tzv. sokratovských rečí a s tým súvisiacou otáz-
kou toho, do akej miery je daný žáner fiktívny alebo realistický.
Predkladaná monografia sa nepokúša pozitívnym spôsobom re-
konštruovať Sokratov filozofický systém alebo presvedčenia. Je kri-
tikou metód a postupov v historiografii antickej filozofie, analyzuje
kontext a povahu primárnej a sekundárnej sokratovskej literatúry.
Z hľadiska neúnosného objemu sekundárnej literatúry sa sústreďu-
jeme najmä – avšak nie výhradne – na anglosaskú interpretačnú tra-
díciu, pretože tá je v danej oblasti svetového výskumu v súčasnosti
najviac dominantnou.11
11 Pozri najmä práce Vlastos 1993; Smith – Woodruff (eds.) 2000; Brickhouse
– Smith 2000; Ahbel-Rappe – Kamtekar (eds.) 2006; Judson – Karasmanis (eds.)
2006; Stavru – Rossetti 2008; Rudebusch 2009; Danzig 2010; Stavru – Rossetti
(eds.) 2010; Morrison (ed.) 2011; Patzer 2012; Bussanich – Smith (eds.) 2013;
Stavru – Moore (eds.) 2018.
10
