Table Of Contentl i N RYBÁRIK
EVANJELISTA M O O D Y
Nástroj vefkého duchovného prebudenia
a priekopník ekumenického hnutia
1947
Vydal Modrý kříž na Starej Turej
Vytlačila kníhtlačiareň »Grafika«
v Kožiciach
't-
m
i’ / í
v
♦ ^
POUŽITÉ PRAMENE:
J. G. Oncken: „Moody der evangelist", Cassel, 1900.
Alfred Stucki: „D. L. Moody", St. Gallen, 1940.
G. Geíss: „D. L. Moody", Marburg (Lahn), 1938.
Články v časopisoch:
„Betante‘\'-Brtto', 1917. '
„Naše vítězství", Praha, 1934.
„Prápor spásy", Praha, 1937.
. fit,**/;;,. • /(t V - h y
/ '
Uvodom.
Moody! Akú velká ozvěnu, na široko a na
daleko, málo toto měno koncom minulého storočia
na obidvoch stranách Atlantického oceánu! Bol
naozaj jedinečným zjavom v šíření královstva
Božieho na zemi, aký sa v dějinách len velmi
zriedka opakuje. História ho zaraduje medzi
Wesleyho a Whitfielda, a svědčí o ňom, že bol
nástrojom velkého duchovného prebudenia, ktoré
sa rozlialo vo všetkých cirkvách v rokoch 1870
až 1880. Bol králom evanjelistov, ako Spurgeon
bol králom kazatelov. Jeho vášeň zachraňoval
stratených ludí bola tak velká, že za svojho
života precestoval viac než jeden milión anglic
kých mil; hovořil viac ako so 100,000.000 ludí
o ich duši a modlil sa osobné so 750.000 hrieš-
nikmi. Jeho nadšení obdivovatelia a stúpenci
tvrdia, že za svojho požehnaného života okradol
peklo najmenej o jeden milión duší. Preto ako
raz apoštol Pavel, aj on mohol přivolal svojim
rovesníkom: „Hojnejšie som pracoval než oni
všefci!" (1. Kor. 15, 10).
Jeho posolstvo bolo velmi jednoduché a prosté.
Nebol teologom odborníkom, ale iba „laickým
—
kazatelom", ako sa on sám rád nazýval. Malmálo
3
teoretických vědomostí; zato však bol pomazaným
Hospodinovým, naplněný Duchom a vyzbro
jený mocou z výsosti. V plnej sile Božej zvěstoval
od Boha vzdialeným ludom posolstvo smierenia
vo velkých mestách Ameriky aj Európy. Všetky
obrovské dvorany boly primalé nato, aby boly
mohly pojat tie tisíce a desaftisíce poslucháčov,
ktorí sa hrnuli za jednoduchým človekom
„s Bibliou v ruke".
Nebol kazatelom len dajakej suchej morálky,
ktorý by bol sýpal iba strach a hrózy pekla na
svojich poslucháčov. On sa povzniesol vysoko
nad takýchto jednostranných mravokárcov, pre-
tože bol kazatelom lásky a nie hněvu Boiieho;
zvěstoval tudom nesmiernu dobrotu Božiu, ktorá
objímá celý svět a Jeho velké milosrdenstvo.
Tým přitahoval svojich poslucháčov a viedol ich
v tístrety živému Bohu, ktorý ich miluje věčnou
láskou.
Prinášal evanjelium chudobným, obvazoval
skrúšených srdcom, zvěstoval slobodu zajatým,
otvorenie žalára vázňom; potěšoval zarmutených
a všetkým vyhlásil rok milosti Hospodinovej
s opoštolom Pavlom: „Hla teraz je čas milosti,
hla, teraz je deň spasenia!“ (2. Kor. 6, 2).
—
So samospravedlivými luďmi, ktorí sa necítili
hriešnikmi, nevedel si rady. Ale sa cítil povola
ným k vyvrhelom z ludskej spolačnosti, k zločm-
com, opilcom. náruživým hráčom a nevěstkám
Aj tito sa móžu a májů stát šfasinými dětmi
Božími. Preto oni bolí jeho zamilovaným obecen-
stiom. Im svědčil o láske Božej. Lebo našiel
4
L
pre nich univerzálny liek a dokonalý prosiriedok
na obnovenie ich života, a to v krvi Ježiša Krista,
Syna Božieho, ktorá je mocná pí etrhnút všetky
putá otroctva a očistit od každého hriecha
(2. Jána 1, 7). Proti názorom duchovné mrt
vých kresfanov, ktorí tvrdia, že evanjelium už
velmi mnoho stratilo zo svojej póoodnej moci,
Moody ukázal aj dokázal, že evanjelium Ježišá
Krista je i dnes tou istou „mocou na spasenie
každému veriacemu" (Rim. 1, 16), ako bolo na
počiatku. Hfa, ono i dnes činí velké divý v lud-
ských srdciach a životoch.
Preto vypovedal boj každej namyslenej a
formálnej viere i každému zdánlivému a etiket-
nému křesťanstvu. Prinášal ludom živu vieru,
potřebná pre tvrdý každodenný boj života. Jeho
Kristus nebol len teoretickou, vedecky oprávněnou
a podopretou figurou, ale skutočnou, živou, svět
riadiacou a svět zachráňujúcou osobnostou, moc
nou zachránit aj tých najhorších ludí.
V učení Moodyho nebolo ničoho nového.
Kázal to staré evanjelium pokánia, smierenia,
znovuzrodenia a dětinstva Božieho. Novými však
boly metody, ktorých používal a elán, ktorým
všetko oduševňoval. Nikdy sa Moody nestaral
o zastarané formy a obyčaje, keď poznal, že
inými metodami móže docielit lepších výsledkov.
Vždy hladal najlepšie prostriedky na upúta-
nie ludí. Videi, že na zachytenie spustlých, od
Boha vzdialených tried velkoměstských ludí sa
musí použit iných ciest na zvestovanie Slova
než na mravných a počestných cirkevníkov.
5
Tito Fudia nedajú sa získat ani slávnostnými
bohoslužbami ani zvučnými chorálmi ani vedecky
stávanými kázňami. Potrebujú niečo, čo by ich
uchvátilo, vyburcovalo, vytrhlo a dalo im novej
sily začat nový život. A cesty, ktorých použil
náš Američan, sa ukázaly správnými. Jeho
sostúpenie do najbiednejších štvrtí bolo do očí
bijúcou reklámou, dalej čerstvé a čo do viery
mocné Siónské piesne, živé posolstvo o Spasi
telovi .hriešnikov, shromaždenia, toto všetko
—
napomáhalo tomu, že tito zanedbaní a zavrh
nutí Fudia boli hůfne přivedení ku Kristu. A ten
oheň viery, ktorý Moody zapálil v ich srdciach,
nebol iba ohňom zo slamy, ktorý by bol skoro
vyhasol. Moody postavil tých Fudí na pevný
základ. Napriek masovým obráteniam bolo zazna
čené poměrně málo prípadov odpadnutia.
Moody bol ohnivou dušou. Oduševňoval ho
neskrotný entuziazmus pre Božiu vec na zemi.
Predsa však nebol nijakým bludárom, nijakým
fantastom, nemal svojho zvláštneho nábožensko-
sektárskeho koníka, nezaložil nijakého nového
cirkevného hnutia. Nikde na svete niet „Moody-
ánov“. Bol človekom so zdravými, triezvými
názormi, nepriateVom všetkých nezdravých, vý
středných výhonkov, ktoré sa ukazovaly na kres-
tanskej pode.
Z Moodyho hovořil velkorysý Američan
širokého srdca. Neznal nijakých konfesionálnych
hraníc. Miloval všetky děti Božie a slúžil všet-
kým cirkvám, bez rozdielu ich rázných nábožen
ských vyznaní. Ako mnohí, ktorí sa menujú
kresfanmi, poznajú len úzkoprsého Krista; nevi-
dia ponad múry svojich vlastných církví a chrá-
mov, svojho reformátora, svojich cirkevných
svátcov, a zavrhujú tých, ktorí v trochu inej
formě veria v svojho Spasitefa, ako'„sektářov“,
Moody mal ekumenické ciele na zřeteli. On neká
zal učenie niektorej církvi, ale výhradně len Krista,
ako nám Ho predstavujú evanjeliá v celej Jeho
jednoduchosti, v moci a v Božskej všemohúc-
nosti. Lebo nie tú alebo tamtu církev je třeba
oslavovat; ale Kristus nech sa stává mocným
v fudských srdciach.
Devdtnáste storočie právom je pomenované
storočím evanjelizácie. Velké húfy evanjelistov
rozniesly zvěst o Ježíšovi Kristovi do všetkých
kíítov světa. Vyšli podobné ako ten jazdec na
bielom koni, o ktorom čítáme v Zjavení svátého
Jána 6, 2, aby pomohli zvítazit evanjeliu.
Moody bol najváčším medzi nimi. Plní obdivu
stojíme před jeho životným dielom; vykonal
obrovská prácu. Malicherní kritici móžu nešetrne
posudzovaf jeho metody, jeho kázně, jeho piesne
i jeho shromaždenia; ale jeho velké a trvalé
výsledky nemóžu poprief.
Z Moodyho vyšly průdy požehnania, akého
člověk ešte nezažil. Tie průdy objímaly celý svět
a predovšetkým zúrodňovaly náboženský život
aj k němu dopomáhaly. Hoci nevyrástol na
našej domácej pode, ale i nám má mnoho čo
povedaf. Srdce člověka je všade také isté, právě
také je v Európe ako aj v Amerike. Má tie
isté požiadavky a nosí v sebe tú istú túžbu:
1
Očakáva pokoj a smierenie s Bohom. Boh nepozná
nijakých řečových ani náročných rozdielov; On
si připravuje církev zo všeikých národov i rás;
im všetkým poslal Pána Jeziša Krista na spa
seme.
\
8
L.
