pramene k vojenským dejinám slovenska

309 Pages·2011·3.48 MB·Slovak

by  Marek Kacvinsky

PRAMENE K VOJENSKÝM
DEJINÁM SLOVENSKA
I/
1
OD NAJSTARŠÍCH ČIAS DO KONCA 10. STOROČIA
0011__pprraammeennee__kk__vvddss__11__kkaappiittoollaa__KK..iinndddd 11 2233..0022..22001111 1100::0044::1166
Pramene k vojenským dejinám Slovenska I/1
Od najstarších čias do konca 10. storočia
Editori: Doc. PhDr. Vladimír Segeš, PhD.
Mgr. Božena Šeďová
Mapy: RNDr. Daniel Gurňák, PhD.
Edícia Pramene k vojenským dejinám Slovenska
Vydal: Vojenský historický ústav v Bratislave
Recenzenti: Doc. PhDr. Pavol Valachovič, CSc.
Mgr. Ján Steinhübel, CSc.
© Vojenský historický ústav 2010
Grafi cká úprava, sadzba a zalomenie: Ing. arch. Marek Kacvinský
Tlač: 5. kartoreprodukčná základňa Nemšová
Na prednej strane obálky sú použité reprodukcie zlatých a strieborných mincí z keltského
oppida na území dnešnej Bratislavy. Na zadnej strane obálky je zobrazený epitaf Quinta
Atilia Prima, sekundárne zamurovaný v stene kostola v dedine Boldog.
ISBN 978-80-970434-8-3
0011__pprraammeennee__kk__vvddss__11__kkaappiittoollaa__KK..iinndddd 22 2233..0022..22001111 1100::0044::1177
VLADIMÍR SEGEŠ – BOŽENA ŠEĎOVÁ
PRAMENE K VOJENSKÝM
DEJINÁM SLOVENSKA
I/
1
O D N A J S T A R Š Í C H Č I A S
D O K O N C A 1 0 . S T O R OČ I A
0011__pprraammeennee__kk__vvddss__11__kkaappiittoollaa__KK..iinndddd 33 2233..0022..22001111 1100::0044::1177
Obsah
Predhovor 6

I. Na úsvite dejín (5. storočie pred n. l. – koniec 5. storočia) 8
1. Herodotos: Grécke dejiny, polovica 5. storočia pred n. l. 15
2. Keltské mince, 1. storočie pred n. l. 17
3. Gaius Iulius Caesar: Zápisky o vojne v Galii, 52 – 51 pred. n. l. 20
4. Diodoros Sicílsky o Keltoch, koniec 1. storočia pred n. l. 40
5. Strabón: Zemepis, prelom letopočtov 42
6. Gaius Velleius Paterculus: Dejiny Ríma, po roku 30 52
7. Gaius Plinius Starší: Prírodoveda, druhá polovica 1. storočia 55
8. Publius Cornelius Tacitus: Germánia, 98 58
9. Epitaf Satria, okolo 100 62
10. Publius Cornelius Tacitus: Dejiny, medzi 104 – 112 63
11. Publius Cornelius Tacitus: Letopisy, medzi 112 – 117 64
12. Epitaf Gaia Velia Rufa, začiatok 2. storočia 69
13. Epitaf Marca Iulia Avita, začiatok 2. storočia 71
14. Epitaf Quinta Attia Prisca, začiatok 2. storočia 72
15. Epitaf Quinta Atilia Prima, začiatok 2. storočia 74
16. Arrianos: Výprava Alexandra Veľkého, polovica 2. storočia 75
17. Nápis na trenčianskej skale, prelom 179 – 180 76
18. Nápis v Zane, 184 – 185 77
19. Epitaf Gaia Iulia Longa, koniec 2. storočia 79
20. Epitaf Marca Fufi cia Marcella, koniec 2. storočia 80
21. Pamätný nápis na podstavci sochy Marca Bassaea Rufa, koniec 2. storočia 81
22. Dion Cassius Cocceianus: Rímske dejiny, prelom 2. a 3. storočia 83
23. Herodianos: Dejiny Ríma po vláde Marca Aurelia, prvá polovica 3. storočia 91
24. Rufi us Festus o hranici na Dunaji, asi 363 – 370 95
25. Flavius Vegetius Renatus: Náčrt vojenského umenia, okolo 390 96
26. Ammianus Marcellinus: Rímske dejiny, koniec 4. storočia 98
27. Paulus Orosius: Proti pohanom, okolo 417 106
28. Th eodosiov kódex, 438 109
0011__pprraammeennee__kk__vvddss__11__kkaappiittoollaa__KK..iinndddd 44 2233..0022..22001111 1100::0044::1177
II. Sťahovanie národov a Slovania (500 – 1000) 111
29. Jordanes: O pôvode a dejinách Gótov, 6. storočie 121
30. Prokopios o gótskych vojnách a Slovanoch, okolo polovice 6. storočia 130
31. Ján z Efezu o Slovanoch a Avaroch, asi 578 – 585 142
32. Pseudo-Mauríkios o vojenstve, asi 590 – 600 144
33. Menandros Protektor o bojoch Slovanov a Avarov, koniec 6. storočia 148
34. Zázraky svätého Demetria o útokoch Slovanov a Avarov na Solún, prvá
polovica 7. storočia 151
35. Th eofylaktos Simokattes, prelom 20. a 30. rokov 7. storočia 160
36. Fredegarova kronika, 623 – 658 182
37. Byzantská Veľkonočná kronika o avarsko-slovanskom obliehaní
Konštantínopola, okolo 630 187
38. Patriarcha Nikeforos o avarsko-slovanskom útoku na Konštantínopol,
prelom 8. a 9. storočia 200
39. Bertiniánske anály, začiatok 9. storočia – 888 204
40. Cisár Ľudovít Pobožný rozdeľuje ríšu medzi svojich synov, júl 817 208
41. Opis miest a krajov na severnej strane Dunaja,
prvá polovica 9. storočia (až 10. storočie) 210
42. Salzburské anály, po roku 829 – 956 212
43. Fuldské anály, okolo roku 830 – 902 214
44. Xantenské anály, druhá polovica 9. storočia 229
45. Súdny zákonník pre ľud, 863 – 869 231
46. Život Konštantína Filozofa – Moravsko-panónska legenda, 863 – 869 236
47. O obrátení Bavorov a Korutáncov na vieru, asi v rokoch 871 – 873 245
48. Pápežský list Jána VIII., pred 14. májom 873 252
49. Pápežský list Jána VIII., jún 880 254
50. Správa grófa Arbu kráľovi Arnulfovi, leto 891 257
51. Kniha Orosius s opisom Germánie, koniec 9. storočia 259
52. Lev VI. Múdry o vojnovej taktike, prelom 9. a 10. storočia 261
53. Reginova kronika, prelom 9. a 10. storočia 267
54. Ibn Rusta o Slovanoch, krátko po roku 903 269
55. Raff elstettenský colný sadzobník, 904 – 906 272
56. Konštantín Porfyrogenetos o spravovaní ríše, polovica 10. storočia 275
57. Al-Mascúdí o Slovanoch, okolo roku 947 281
Chronologický prehľad najdôležitých udalostí 285
Prehľad vládcov a pápežov 289
Použité a odporúčané pramene, edície a literatúra 298
Mapové prílohy bez čísla strán 301
5
0011__pprraammeennee__kk__vvddss__11__kkaappiittoollaa__KK..iinndddd 55 2233..0022..22001111 1100::0044::1177
Predhovor
Slovenská vojenská historiografi a je pomerne mladou vedeckou disciplínou. Jej inšti-
tucionálnou základňou je Vojenský historický ústav v Bratislave, ktorý vznikol roku
1994, pričom nadviazal na pôsobenie Oddelenia pre vojenské dejiny Slovenska, nie-
kdajšieho detašovaného pracoviska Vojenského historického ústavu v Prahe a potom
(od roku 1993) Armády Slovenskej republiky.
Popri prácach základného významu, akými je zatiaľ šesť zväzkov Vojenských
dejín Slovenska, mapujúcich obdobie od najstarších čias do roku 1968, na pôde
Vojenského historického ústavu vzniklo aj niekoľko zásadných monografi í. Spolu
s množstvom štúdií, uverejňovaných v časopise Vojenská história, ktorá sa začala
vydávať od roku 1997, prispeli k položeniu základov slovenskej vojenskej historickej
vedy. Pripomenutie tejto skutočnosti je dôležité najmä pri uvedomení si, že slovenská
historiografi a – a v rámci nej aj vojenská historiografi a – v porovnaní s historiogra-
fi ami iných okolitých krajín, kde má historická veda hlboké korene a osobitne aj vo-
jenská historiografi a dlhú, neraz vyše stáročnú tradíciu, sa začala rozvíjať so značným
fázovým posunom. Toto oneskorovanie sa najciteľnejšie prejavuje v oblasti vydávania
prameňov.
Návrh na systematickejší a dlhodobejší projekt vydávania prameňov k dejinám
Slovenska a Slovákov od najstarších čias až po súčasnosť vznikol z iniciatívy Mi-
nisterstva kultúry SR a začal sa edične realizovať až od roku 1998. Jej konkrétnym
výrazom sa stala jednak dvojzväzková práca Dokumenty slovenskej národnej identity
a štátnosti (1998, 1999) a jednak viaczväzková edícia Pramene k dejinám Slovenska
a Slovákov, ktorá je však len všeobecnou edíciou základných dokumentov (v rokoch
1998 – 2009 bol vydaný zhruba tucet zväzkov).
Vo výskumnom programe Vojenského historického ústavu v Bratislave sa po-
treba sprístupňovania písomných slovacikálnych militárií premietla do vedeckého
projektu Pramene k vojenským dejinám Slovenska, ktorý sa ako jeden z piatich kľú-
čových a nosných smerov realizuje od roku 2007. Cieľom tohto projektu je postupné
odstraňovanie defi citu v oblasti edovaných prameňov, a tým zároveň prispenie k vý-
raznému posunu poznania slovenskej historiografi e a obzvlášť slovenskej vojenskej
historickej vedy. V súlade so zaužívanými medzníkmi a etapami vojenských dejín
Slovenska, ktoré sa odzrkadľujú v časovom vymedzení doteraz vydaných šiestich
6
0011__pprraammeennee__kk__vvddss__11__kkaappiittoollaa__KK..iinndddd 66 2233..0022..22001111 1100::0044::1177
zväzkov a pripravovaného siedmeho zväzku Vojenských dejín Slovenska, budú aj po-
stupne vydávané pramene vychádzať z modelu siedmich zväzkov s viacerými časťami,
a to v závislosti od rozsahu či tematického zamerania príslušných dokumentov.
Prezentovaný prvý zväzok Pramene k vojenským dejinám Slovenska I/1 – Od
najstarších čias do konca 10. storočia je rozdelený do dvoch kapitol, pričom každú
kapitolu sprevádza úvodný stručný prehľad historického vývoja daného obdobia, ďa-
lej nasleduje v chronologickom poradí súbor dokumentov. Pri výbere dokumentov
sme sa riadili nielen striktne vojenským hľadiskom, nemenej dôležitým aspektom bol
vojensko-politický či geopolitický charakter dokumentu. Do výberu sme zahrnuli aj
pramene, ktoré opisujú zvyky, mravy a vôbec život etník žijúcich na území dnešného
Slovenska alebo v jeho susedstve. Čitatelia sa tak môžu bližšie zoznámiť so slovenský-
mi dejinami na základe autentických dokumentov.
Každý dokument má názov a dátumové vročenie, ktoré však najmä v staršom ob-
dobí nebolo možné vždy úplne precizovať. Vstupný komentár, čiže perex, približuje
okolnosti vzniku, obsahové súvislosti a význam dokumentu. Vlastný dokument je
vybavený poznámkovým aparátom, osvetľujúcim najmä menej známe skutočnosti,
respektíve okolnosti, ktoré bolo potrebné uviesť v záujme čo najlepšieho pochopenia
textu. V závere dokumentu sa uvádzajú príslušné bibliografi cké údaje, čiže predovšet-
kým edície, preklady, literatúra či dostupnosť v klasickej printovej alebo elektronickej
podobe. Dôležitou súčasťou predkladaného zväzku je jednak stručný chronologický
prehľad a jednak prehľady o panovníkoch relevantných z hľadiska slovenských dejín,
ako aj o pápežoch vo vymedzenom časovom období. Majú slúžiť predovšetkým ako
prosopografi cká pomôcka pri vnímaní dejinných skutočností publikovaných doku-
mentov v širších časových i priestorových súvislostiach.
Na tomto mieste chceme vysloviť poďakovanie recenzentom doc. PhDr. Pavlovi
Valachovičovi, CSc. a Mgr. Jánovi Steinhübelovi, CSc. za všestrannú pomoc, rady
a cenné pripomienky. Poďakovanie patrí aj doc. Mgr. Martinovi Hurbaničovi, PhD.,
ktorý pre toto vydanie pripravil tri doteraz nepublikované dokumenty byzantskej
proveniencie. Za nezištné poskytnutie máp na publikovanie sme povďační RNDr.
Danielovi Gurňákovi, PhD.
7
0011__pprraammeennee__kk__vvddss__11__kkaappiittoollaa__KK..iinndddd 77 2233..0022..22001111 1100::0044::1177
I.

NA ÚSVITE DEJÍN
(5. storočie pred n. l. – koniec 5. storočia)
V 4. storočí pred n. l. vystúpili z prítmia pravekých dejín Kelti ako prvé menom
známe etnikum na území dnešného Slovenska. Už dávno predtým, a to zhruba
od druhej polovice 6. tisícročia, možno v stredoeurópskom priestore sledovať ne-
pretržité osídlenie, ktoré súviselo s počiatkami roľníckej kultúry. Prví poľnohos-
podárski kolonisti, ktorí v polovici 6. tisícročia prenikli z juhovýchodu do vnútra
Európy, sa zároveň považujú za prvých Indoeurópanov.
Kontinuitné osídlenie územia Slovenska Indoeurópanmi neznamená pritom
vždy prítomnosť totožného obyvateľstva zotrvávajúceho na mieste a rozvíjajúceho
svoju materiálnu a duchovnú kultúru vrátane jazyka. Kontinuita mohla jestvovať
aj vtedy, keď sa jedno obyvateľstvo odsťahovalo alebo vyhynulo či bolo vyhubené
a na jeho miesto sa prisťahovala iná populácia s odlišnými kultúrnymi znakmi.
Konkrétnym svedectvom toho sú viaceré praveké kultúry na území Slovenska.
Za súčasného stavu bádania nemožno zatiaľ uspokojivo objasniť mnohé otázky
pravekého vývoja Slovenska. Ide najmä o početnosť jeho osídlenia, obsah hmotnej
a duchovnej náplne jednotlivých kultúrnych komplexov príslušných pravekých
populácií či vzájomný vzťah medzi jednotlivými kultúrami a ich odnožami. Už
praveký vývoj však naznačuje, že v kultúrnej orientácii územných častí Slovenska
sa prejavovala istá dvojkoľajnosť, ktorá nepochybne vyplýva z prírodných daností
Slovenska. Je povšimnutiahodné, že prvky divergencie najmä medzi juhozápadom
a východom Slovenska možno pozorovať aj v ďalšom vývoji vlastne až podnes.
8
0011__pprraammeennee__kk__vvddss__11__kkaappiittoollaa__KK..iinndddd 88 2233..0022..22001111 1100::0044::1177
Kelti a ich svet
Aj vďaka písomným svedectvám antických autorov máme pomerne najviac informá-
cií o Keltoch, ktorí prvýkrát prenikli do Karpatskej kotliny okolo roku 400 pred n.
l. a potom neskôr vo viacerých kolonizačných vlnách. Keltské osady sa koncentro-
vali v ohybe Dunaja, v povodí dolných tokov Ipľa, Hronu, Žitavy a Nitry. Pôvodné
obyvateľstvo na tomto území sa dostalo pod keltskú nadvládu. Zvyšky obyvateľstva
pôvodnej lužickej kultúry žili v údoliach a horských oblastiach severného Slovenska,
kde vytvorili samostatnú púchovskú kultúru, ktorá pretrvala až do zmeny letopočtu.
Jej príslušníci si budovali opevnené hradiská na vyvýšených miestach, ako na to pou-
kazujú náleziská v Liptovskej Mare a na neďalekom Havránku.
Kelti už v období, keď im venovali pozornosť grécki a rímski autori, osídlili roz-
siahle územia západnej i strednej Európy a prenikli do strednej Itálie. Roku 387 pred
n. l. obliehali a vyplienili Rím. Cez Balkán sa dostali do Grécka, kde roku 279 pred
n. l. obliehali posvätné grécke mesto Delfy, a napokon expandovali až do Malej Ázie,
kde si založili vlastný štát - Galatskú ríšu. Tento ich posun súvisel s veľkými zmenami
vo vtedajšej keltskej spoločnosti.
Kelti sa členili na viacero väčších kmeňových skupín. Mnohé z keltských kmeňov
podrobne opísal napríklad Gaius Iulius Caesar, ktorý mal najväčší podiel na podma-
není Galov, čiže Keltov v západnej Európe. Hoci Caesarove zápisky i správy ďalších
autorov opisujú spoločenstvo, vojenské zvyklosti, mravy a kultúru Keltov žijúcich
v západnej Európe, v mnohom sú nepochybne príznačné aj pre keltské kmene sídlia-
ce na strednom Dunaji. Z hľadiska našich dejín boli spomedzi Keltov najdôležitejší
Bóji (Bójovia), ktorí sídlili v centre dnešných Čiech (podľa nich dostalo toto územie
i svoje historické pomenovanie Boiohaemum či Bohemia), ako aj na juhozápadnom
Slovensku a priľahlých územiach. Z keltského spoločenstva sa na Slovensku spomí-
najú ďalej Kotíni, žijúci na strednom Slovensku, kde sa podľa antických autorov ve-
novali predovšetkým získavaniu a spracovávaniu železných rúd.
V 2. storočí pred n. l. dosiahlo keltské osídlenie na Slovensku najväčší rozsah.
Vznikli veľké strediská správneho a výrobno-obchodného charakteru – oppidá. Naj-
významnejšie oppidum sa nachádzalo na území dnešnej Bratislavy. Bolo politickým,
administratívnym a hospodárskym centrom širšieho regiónu. K tomu ho predurčo-
vala výhodná poloha na dunajskom brode, kde sa križovali významné staroveké cesty.
Odhaduje sa, že bratislavské oppidum zaberalo plochu asi 52 hektárov. Rozprestiera-
lo sa na celej plošine hradného vrchu a na jeho južných a východných svahoch. Jadro
oppida s uličnou zástavbou, výrobnými dielňami, vrátane mincovne zaberalo zhruba
plochu dnešného historického jadra Bratislavy.
Kelti z kmeňa Bójov v 1. storočí pred n. l. razili mince, z ktorých sa najčastej-
šie vyskytuje nápis či meno BIATEC. Okrem toho poznáme ďalších 14 pomeno-
9
0011__pprraammeennee__kk__vvddss__11__kkaappiittoollaa__KK..iinndddd 99 2233..0022..22001111 1100::0044::1177
vaní, pravdepodobne keltských vládcov. Ktoré z nich patria skutočným panovní-
kom, však presne nevieme a asi sa ani nikdy nedozvieme. Dedičstvo Keltov na Slo-
vensku dodnes pretrvalo napríklad aj v topografi i. Podľa jazykovedcov majú názvy
riek typu Orava, Moldava, Žitava keltský pôvod, keďže koncovka -ava vyjadrovala
v keltčine pojem voda či rieka.
Keltskou civilizáciou vyvrcholil pravek a zároveň sa začala dejinná doba
v strednej Európe. Kelti napriek rozsiahlemu hospodárskemu potenciálu, rozvi-
nutej kultúre a technickému rozvoju neprekročili kmeňový integračný stupeň. Na
čele kmeňov stáli náčelníci, ktorí vládli za pomoci ozbrojenej družiny. Pri zdoláva-
ní tlaku vonkajších nepriateľov keltské kmene v strednej Európe nevytvorili vyšší
nadkmeňový politicko-vojenský útvar, a preto ani nedokázali odolať vojenskému
náporu svojich susedov.
Pohyb Dákov, Germánov a Rimanov
V poslednom polstoročí pred n. l. prenikli na územie stredného Slovenska dácke
kmene pod vedením kráľa Burebistu. Podmanili si keltské obyvateľstvo, čoho do-
kladom sú zmiešané keltsko-dácke osady v povodí Nitry a Hrona. Centrom tohto
územia bola pravdepodobne Nitra. Dákovia porazili keltské kmene Bójov a Tauris-
kov a pri týchto bojoch zničili asi aj bratislavské oppidum.
V dôsledku dáckej rozpínavosti a vytlačenia Keltov zo západného Slovenska sa
uvoľnil priestor, ktorý rýchlo začali zapĺňať germánske kmene. Na územie Čiech
začali prenikať už dakedy v 3. – 1. stor. pred n. l., najprv v menších skupinách, ne-
skôr vo väčšom rozsahu. K pohybu germánskych kmeňov Markomanov a Kvádov
prispel aj postup rímskych vojsk od západu k rieke Rýn. Caesarove výboje v Ga-
lii a jeho postup k Rýnu roku 55 pred n. l. zatlačili časť Germánov na východnú
stranu Rýna, ktorý sa stal nadlho prirodzenou hranicou medzi územím kontrolo-
vaným Rimanmi a tzv. Slobodnou Germániou, ktorá odvtedy predstavovala usta-
vičnú hrozbu pre Rímsku ríšu prakticky až do jej zániku roku 476. Územie Slo-
bodnej Germánie síce Rimania ešte niekoľkokrát vojensky napadli, avšak porážka
troch rímskych légií v Teutoburskom lese roku 9, ako aj ostatné neúspešné ťaženia
nasledujúcich rímskych cisárov nedokázali zvrátiť situáciu v prospech Rímskej ríše.
Tesne pred prelomom letopočtov germánske kmene Markomanov a Kvádov
pod vedením náčelníka Marobuda po rozvrátení keltskej ríše Boiohemum s cen-
trom v Čechách prenikli aj na územie Slovenska. V tomto období postupovali od
juhu rímske vojská, ktoré na území dnešného Rakúska zriadili provinciu Noricum
a v dnešnom západnom Maďarsku provinciu Panónia. Roku 6 pred n. l. rímske
légie prekročili Dunaj a prvý raz vstúpili na územie Slovenska, aby zaútočili proti
Marobudovi.
10
0011__pprraammeennee__kk__vvddss__11__kkaappiittoollaa__KK..iinndddd 1100 2233..0022..22001111 1100::0044::1177