Table Of Content5
4
9
Peter Sokolovič
PhDr. Peter Sokolovič, PhD.(1981) 1
–
Absolvent Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila
8
a Metoda v Trnave, odbor história – slovenčina. 3
9
Je pracovníkom Sekcie vedeckého výskumu
1
Ústavu pamäti národa.Vo svojej práci sa venuje
problematike spoločensko-politických dejín rokov A
1938 – 1945 s dôrazom na organizáciu Hlinkovej D
gardy a región Trnavy. Je autorom viacerých
R
štúdií, popularizačných článkov, spoluautorom A
syntéznej práce venovanej dejinám Trnavy G
a zostavovateľom zborníka Perzekúcie na Slovensku
A
v rokoch 1938 – 1945 (2008).
V
O
K
N
I
L
H
č
i
v
o
l
o HLINKOVA GARDA
ISBN 978-80-89335-10-7
k
o
S
1938 – 1945
r
e
t
e
P
E D Í C I A
MONOGRAFIE
Peter Sokolovič
HLINKOVA
GARDA
1938 – 1945
Ústav pamäti národa
Bratislava 2009
Peter Sokolovič
HLINKOVA GARDA
1938 – 1945
Edícia MONOGRAFIE
Vydal Ústav pamäti národa
Námestie slobody 6
817 83 Bratislava 15
www.upn.gov.sk
1. vydanie
Recenzenti PhDr. Igor Baka, PhD.
Prof. Dr. phil. Emília Hrabovec
PhDr. Martin Lacko, PhD.
Prof. PhDr. Róbert Letz, PhD.
Zodpovedná redaktorka Katarína Szabová
Jazyková redaktorka Marta Bábiková
Cover design Pavel Kastl
Grafická úprava Gabriela Smolíková
Sadzba a tlač Vydavateľstvo Michala Vaška
Foto na obálke Pochod gardistov počas osláv 14. marca
Zdroj: SNA, zbierka STK
© Peter Sokolovič 2009
© Ústav pamäti národa 2009
Všetky práva vyhradené
ISBN 978-80-89335-10-7
OBSAH
Úvod ................................................... 19
I. Hlinkova garda v období pred 6. októbrom 1938
1. Spoločenské predpoklady vzniku hnutia
Hlinkovej gardy .................................. 19
Korene HG ........................................ 19
Predchodkyňa HG .................................. 22
2. Formovanie prvých organizácií Hlinkovej gardy .... 35
Vznik prvých „buniek“ HG ............................ 35
Prvá Hlinkova garda ................................. 42
V predvečer autonómie ............................... 49
II. Hlinkova garda v období autonómie
3. Vzrast moci na pozadí spolupráce s národnými
výbormi ........................................ 55
Etablovanie Hlinkovej gardy v prvých týždňoch autonómie ..... 55
HG a formovanie národných výborov ..................... 59
Spolupráca Hlinkovej gardy a NV........................ 65
Radikalizácia HG ................................... 72
4. Formovanie organizačnej štruktúry................ 78
Počiatky formovania HG............................... 78
Posilnenie pozícií a organizácie gardy v štáte ............... 86
Zmeny v organizácii.................................. 91
Členstvo v HG ..................................... 97
5. Prvé prejavy rozpínavosti ........................ 101
Výtržnosti v mene Hlinkovej gardy ...................... 101
Úloha HG pri vysťahovaní Židov po Viedenskej arbitráži ..... 111
Prvé snahy o očistu ................................. 117
6. Hlinkova garda a tzv. Homolov puč ............... 120
Spoločensko-politické okolnosti vojenského zákroku ......... 120
HG a vojenský zásah na Slovensku ..................... 126
III. Od vzniku samostatnosti do salzburských rokovaní
7. Hlinkova garda v prvých mesiacoch samostatnosti 143
Proti Čechom a Židom ............................. 143
HG a Malá vojna ................................. 149
Vzťah k armáde na pozadí Malej vojny ................ 155
8. Pokračovanie v boji proti „nepriateľom“ po
14. marci 1939 ................................. 163
Prekračovanie právomocí v „boji“ proti Židom ............ 163
Okrádanie Židov ................................. 170
HG a počiatky arizačného procesu .................... 179
9. Snahy o zmeny v Hlinkovej garde . . . . . . . . . . . . . . . 182
Formovanie vzťahu k HSĽS po 14. marci ............... 182
Spory o odzbrojenie gardy .......................... 183
Snahy o očistu organizácie .......................... 185
10. Vzostup a pád Hlinkovej gardy .................. 193
Úloha HG pri konsolidácii režimu ..................... 193
Pomoc štátnemu aparátu ........................... 200
11. Horúca jeseň 1939 ............................. 206
Zapojenie HG do ťaženia proti Poľsku ................. 206
Vzrast moci HG. Vládne nariadenie č. 220 a povinné členstvo
v garde ........................................ 212
HG a branná výchova .............................. 222
Vzťah k armáde na pozadí brannej výchovy ............. 232
Otázka kooperácie gardy a armády ................... 236
12. Na ceste k mocenskej zmene ................... 240
Garda na začiatku roka 1940 ....................... 240
Zmena hlavného veliteľa HG a zmeny v organizácii ....... 248
Radikáli v protiútoku .............................. 256
Salzburg ....................................... 266
IV. Od Salzburgu do Povstania
13. Reorganizácia gardy v tieni národného socializmu 269
Zmeny podľa nemeckých vzorov ...................... 269
Kurzy HG ...................................... 279
HG ako prostriedok nátlakuTukovej skupiny proti umierneným 287
Snahy radikálov o zmenu kurzu štátu .................. 300
Ústup z pozícií ................................... 311
14. Vzťah k armáde po Salzburgu .................. 315
Zmeny v brannej výchove ........................... 315
Trecie plochy .................................... 317
Snahy HG o zlepšenie vzťahov s armádou .............. 321
15. Spolupráca HG pri vykonávaní protižidovských
nariadení ...................................... 325
Hlinkova garda a pokračovanie arizačného procesu ....... 325
Účasť HG na protižidovských nariadeniach .............. 333
HG a rozsah nariadení proti Židom .................... 339
Spolupráca HG na „konečnom riešení židovskej otázky“ .... 345
Snahy HG o „riešenie židovskej otázky“ po zastavení
transportov ...................................... 358
16. Činnosť mimo oblasti hlavného záujmu ......... 363
Spolupráca gardy na brannej pohotovosti štátu............ 363
Špecifické úlohy HG ............................... 368
17. Zmeny v organizačnej štruktúre po Salzburgu ... 376
V. Hlinkova garda po vypuknutí Povstania
18. Vznik a formovanie Pohotovostných oddielov
Hlinkovej gardy ................................ 385
Vznik POHG .................................... 385
Členstvo pohotovostných oddielov ..................... 395
19. Činnosť POHG ............................... 405
Vzťah k armáde ................................. 405
Spolupráca s Nemcami ............................ 412
Represálie POHG ................................. 420
V bojovom nasadení ............................... 429
Ústup zo Slovenska ............................... 436
Vyrovnanie nastupujúceho režimu s gardistami
a členmi POHG .................................. 440
Záver ................................................... 447
Skratky a značky .......................................... 450
Použitá literatúra a pramene ................................. 454
Menný register ........................................... 466
Miestny register . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 474
Prílohy .................................................. 477
Úvod
Hlinkova garda je fenomén, ktorý výrazne zasiahol do života na
Slovensku v rokoch 138 – 14. Napriek jej relatívne krátkemu trva
niu zostáva dodnes jej pôsobenie pre mnohých historikov, ako aj laikov
(podobne ako obdobie Slovenskej republiky) jedným z najrozpornej
ších miest v slovenských dejinách. Napriek tomu treba konštatovať, že
problematika Hlinkovej gardy nie je v slovenskej historiografii doteraz
spracovaná komplexne. Je to pozoruhodné aj preto, že HG bola orga
nizáciou, ktorá sa pre mnohých stala symbolom režimu na Slovensku
v rokoch 1938 – 1945, a doteraz sa nenájde v historiografii jednoznač
né vyjadrenie o nej. Vo väčšine publikovaných prác sa organizácia HG
reflektovala zväčša len zo sekundárnej pozície popri spoločensko-po
litických dejinách Slovenskej republiky. Práce, ktoré by si dali za cieľ
monotematické skúmanie gardy, možno najmä v historiografii do roku
1989 spočítať na prstoch jednej ruky. Z tohto obdobia je najhodnotnej
šia práca Ladislava Suška Hlinkova garda od svojho vzniku po salzbur
ské rokovania,1 ktorá má napriek niektorým dobovým klišé nespornú
vedeckú hodnotu a znamenala významný príspevok do historiografie.
Jej prínosom je najmä široký pramenný záber, avšak skúma len ob
dobie do leta 140. To bolo síce pre gardu prelomové, no zostáva na
škodu, že autor vo výskume problematiky nepokračoval. Obdobie po
salzburských rokovaniach sa tak v historiografii do roku 1989 v súvis
losti s HG objavuje zväčša len veľmi sporadicky, resp. sa vyskytuje len
v náznakoch popri skúmaní iných parciálnych problémov.
Opačná je situácia pri reflektovaní činnosti gardy po vypuknutí
Povstania. Krátko po tejto významnej dejinnej udalosti boli založené
Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy, ktorých príslušníci sa viackrát
zúčastnili na vraždách a perzekúciách partizánov či Židov. Autori sa
poukázaním na túto temnú stránku dejín HG snažili často zdiskredito
1 SUŠKO, L.: Hlinkova garda od svojho vzniku po salzburské rokovania (1938
– 1940). In: Zborník Múzea SNP 1969, Banská Bystrica 1.